Zase som sa dala nachytať

Autor: Helena Fialová | 8.3.2013 o 11:15 | Karma článku: 7,33 | Prečítané:  1685x

Včera sme sa vybrali do Bratislavy na nákup. Nakoľko sme išli po pracovnej dobe, mali sme presne zmapované, ktoré obchodné centrá navštívime. Síce som si do zoznamu pridala ešte  jedno, lebo som chcela  kúpiť kamarátke darček k okrúhlym narodeninám.

To som vybavila ako prvé a hor sa na nákupy do Aviou a Ikey. Najskôr sme prebrázdili Ikeu a unavené, sme sa rozhodli ešte narýchlo prejsť nákupné centrum Avion. Asi by unavený človek nemal chodiť nakupovať, to som pochopila pri odchode. Najskôr som obhliadala jedny topánky a tesne pred záverečnou som zobrala moje poradkyne na odobrenie kúpy. Dcéry - poradkyne odišli, ja som platila za nákup a veľmi príjemné predavačky mi ponúkli špičky do topánok, ktoré topánky vyrovnajú a majú aj antibakteriálny účinok. Tak som si povedala, že prečo nie, dve - tri eurá ma nevytrhnú z biedy pri cene topánok. A predavačky ani cenu nespomenuli. Mrákoty ma obišli pri platení, keď som zistila, že tie špičky do topánok stáli vyše 36 eur. Ani som sa dcéram neprizala, lebo jedna z nich je nezamestnaná a táto čiastka by ukrojila podstatnú časť jej podpory v nezamestnanosti a ona len ľútostivo obhliadala tovar v predajniach.  Vyšli sme tesne pred 21-ou hodinou z nákupného centra a pri nasadaní do auta sa mi prihovoril, ani neviem, ako ho mám nazvať, ale zrejme tulák. Mal strašne smutný hlas a šeptom mi rozprával, že nepije, nemá rodičov, je sirota a invalid. Najskôr som mu chcela odvrknúť, že aj ja som invalid a sirota, ale tak mal zvláštny prosebný hlas, že som neodolala a prispela som mu. Najskôr pýtal gastrolístok, čo ma trochu zarazilo, lebo nemám rada, keď si niekto určuje, čo mu mám dať. Ale potom som vytiahla peňaženku a aj som mu chcela dať ten gastrolístok, ale v tej tme som ho nenašla, tak som mu dala jedno euro. Nedôverčivo som sa po ňom pozerala, lebo pristavil aj vodiča vedľa nás stojaceho auta. Už som sa zľakla, že si objednal taxík, to by ma asi porazilo. Aj ten vytiahol peňaženku a prispel mu, čo ma upokojilo, resp. potešilo, že som možno nenaletela sama.  Keď som nastúpila do auta, tak moje dcéry nechápavo krútili hlavou, že pri svojej ráznosti som ho neodmietla. Tak som sa priznala, že som si kúpila špičky do topánok a za akú cenu dcéry sa chytali za hlavu nad cenou, ktorú som vysolila možno za zbytočnú vec. Ďalej sa čudovali, prečo som mu prispela, tak som im povedala to, čo hovoril ten človek mne, keď pýtal peniaze.  Na to   moja dcéra podotkla, že na to, že bol invalid a ťažko chodil, prešiel peši hodný kus cesty a to od Hornbachu az k Avionu, pretože ona si ho všimla už tam. Pri ceste domov som rozmýšlala sama nad sebou, čo som vlastne spravila. Štvalo ma, že som si najskôr neoverila cenu tých  špičiek pred platením a po druhé, že napriek tomu, že odmietam robiť charitu po posledných skúsenostiach som to urobila aj tak. Tie špičkové špičky ešte rozdýchavam a myslím aj na toho tuláka, či som sa predsa nenechala znovu nachytať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?